HĽADANIE NOVEJ CESTY: Úvaha o pôde, pokore a našej spoločnej budúcnosti
Keď sa človek vráti na Slovensko po rokoch strávených vonku, zasiahne ho realita. Vidí krajinu plnú talentovaných ľudí, krásnej prírody, no zároveň vidí obrovské rozdelenie, strach, nánosy predsudkov a hnevu. Naše polia zarastajú, potraviny dovážame z celého sveta a tisíce ľudí v našich komunitách či na okraji spoločnosti zostávajú bez zmysluplnej práce a dôstojnosti.
Ako človek, ktorý sa vrátil domov, netuším, ako presne fungujú najhlbšie vnútorné štruktúry Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) alebo Slovenského pozemkového fondu (SPF). Neviem, aké zložité byrokratické pravidlá tam dnes vládnu. Nechcem nikoho poučovať ani súdiť. No s veľkou pokorou sa pýtam: Nastal čas prepojiť tieto inštitúcie, ich možnosti a dostupné grantové schémy pre niečo oveľa väčšie, než sú len papierové vykázy?
Nemohli by sme spoločne – úradníci, vizionári, podnikatelia aj ľudia z komunít – začať tvoriť rozumné, udržateľné projekty, ktoré tu prežijú ďalších 50 rokov? Projekty, ktoré bude mať zmysel pre naše deti inovovať, rekonštruovať a rozvíjať?
Prepojme to, čo je dnes opustené a rozdelené
Predstavte si víziu, v ktorej sa slovenska zem spája s tou najmodernejšou úrovňou technológií, no zároveň s úplnou jednoduchosťou a úctou k prírode. Zamyslime sa nad tým do hĺbky:
- Čo ak by sme dokázali pretvoriť nevyužívanú štátnu pôdu na nové poľnohospodárske domy a moderné lokálne farmy, ktoré budú poprepájané s chytrými technológiami, čistou mikro-energetikou, ale postavené na tradičnej poctivej práci?
- Čo ak by sme v týchto projektoch dokázali vytvoriť systém päťdesiat na päťdesiat (50/50)? Matematiku ľudskosti, kde majorita prinesie vedenie a podporu a naši rómski spoluobčania, ľudia bez domova či dlhodobo nezamestnaní prinesú svoju energiu a ruky.
Pravda je taká, že slabší a chudobní sa bez našej pomoci z kruhu biedy nedostanú. No druhá strana rovnice je rovnako pravdivá: my sa bez nich nezaobídeme, ak chceme túto zemi opäť prebudiť k životu. Pôda pod našimi nohami netuší, akú máme farbu pleti alebo aké politické tričko nosíme. Reaguje len na starostlivosť a pot.
Makať vo veľkom, ale s citom pre drobný detail
Čelíme obrovským globálnym zmenám, klimatickým výzvam aj geopolitickému chaosu naokolo. Svet okolo nás hučí a my musíme začať naozaj vo veľkom makať. No ten skutočný úspech sa skrýva v drobných detailoch – v každom zasadenom strome, v každom vybudovanom základe, v každom jednom ľudskom rozhovore.
Nesmíme sa báť komunikovať. Nebojme sa veci pomenovať priamo, občas ich aj úprimne vykričať, keď vidíme nespravodlivosť. Ale robme to vždy s ľudskosťou. Bez agresie, bez ničivého ega, bez potreby niekoho dehonestovať. Urobme obrovské ústupky, ak sú potrebné pre spoločné dobro. Pomáhajme si navzájom. Ak niekto padá na dno, pomôžme mu chlebom, čistou vodou, jedlom, alebo len obyčajným ľudským slovom a rešpektom. To nie je slabosť, to je prejav najvyššej ľudskej zrelosti.
Výzva k spoločnému zamysleniu
Toto nie je politický program. Je to úprimné, pokorné povzbudenie a hľadanie konsenzu pre všetkých, ktorí majú na Slovensku moc hýbať vecami – vrátane právnych oddelení a vedení politických strán. Poďme spoločne nájsť spôsob, ako zjednodušiť legislatívu, ako otvoriť dvere pre reálnu integráciu a ako postaviť základy pre poľnohospodársku suverenitu našej krajiny. Bez tohto pevného základu pod nohami totiž nebudú možné žiadne ďalšie spoločenské rozmary ani rozvoj.
Pred nami je päťdesiat rokov práce. Tvrdej, ale zmysluplnej. Nechajme veci fungovať tak, aby sme sa raz mohli s hrdosťou pozrieť späť a vedieť, že sme našli svoju vlastnú, suverénnu cestu pokoja a zmierenia.
Nižšie na tejto stránke ponúkam hlbší, energetický a filozofický pohľad na to, ako môžeme pretransformovať našu krajinu od základu: